Prečo vznikajú farebné posuny pri tlači?  

Udržanie jednotnej farebnosti počas pracovného procesu je ideálny stav.

V súčasnosti je priebeh tlače digitalizovaný a tlačové procesy sa stali jednoduchšie a efektívnejšie. V ideálnom prípade, chceme mať možnosť kontrolovať konečnú kvalitu tlače v priebehu procesu predtlačovej prípravy. Je preto dôležité zabezpečiť, aby farby zostávali rovnaké v každej fáze v celom priebehu a to je dôvod, prečo je dnes toľko pozornosti kladenej na správu farieb.

Keďže rovnaké digitálne dáta sú využívané v pracovnom procese, je prirodzené predpokladať, že nebudú zistené žiadne rozdiely vo farebných informáciách v jednotlivých procesoch. Avšak v skutočnosti, rozdiely vznikajú; rôzne zariadenia reprodukujú farby rozdielne, rovnako ako aj rôzne monitory používané v jednotlivých procesoch. To znamená, že farba, ktorú vidíme, nie je vždy rovnaká.

1

V praxi, medzi rôznymi zariadeniami farby úplne neladia

Jedným z dôvodov je skutočnosť, že vstupné / výstupné zariadenia, ako sú skenery, monitory a farebné tlačiarne majú rôzne metódy na generovanie farieb a rôzne farebné reprodukčné oblasti pre reprodukciu farieb. Ako výsledok, aj keď sú použité rovnaké dáta, farba, ktorá je reprodukovaná sa bude v zariadeniach líšiť. Inými slovami, je teoreticky nemožné, aby nastala “absolútna” zhoda farieb medzi rôznymi zariadeniami.

Aj v prípade monitorov, každý z nich má svoje vlastné charakteristiky reprodukcie farieb (rozdiely) a iné špecifiká, ako je zhoršenie kvality opotrebovaním. Vzhľadom na tieto faktory, je ťažké získať rovnaké farby na displeji na viacerých monitoroch.

Vedzte, že v profesionálnom pracovnom prostredí, ktoré vyžaduje prísne riadenie farieb, ak je prílišný rozdiel v reprodukcii farieb medzi zariadeniami, bude dosť neisté, či konečný výsledok prinesie požadovanú farbu. Okrem toho, tento problém môže byť umocnený rozdielmi v chápaní farby od jedného pracovníka k inému, čo môže významne meniť výsledok.

Pomocou zdieľaného farebného priestoru, správa farieb sa môže vykonávať rovnomerne od počiatočnej fázy pracovného procesu. Zásadnou úlohou pri systéme správy farieb je pohltiť oba rozdiely medzi rôznymi nastaveniami pracovného miesta (klient, designer, prepress a tlačiareň) a rozdielu medzi zariadeniami, a ponúknuť prostredie, kde rovnaké dáta vždy vyzerajú zhodne aj pri kontrole.

Kedy je nutné použiť CMS?

Stručne povedané: Správu farieb je nutné použiť vždy, ak je vstupný farebný priestor dát rozdielny od výstupného farebného priestoru periférie neprodukujúcej tieto farebné dáta.
Najčastejšie takéto prípady súčasnej fotografickej praxe nastávajú, ak sú obrazové dáta nadobudnuté fotoaparátom v sRGB priestore a potom zobrazovaná na AdobeRGB monitore *, alebo naopak ak sú získané v AdobeRGB priestore a potom zobrazované na sRGB-monitore **.

* AdobeRGB-monitor ….. monitor, ktorého charakteristika (farebný priestor) sa zhoduje, alebo sa podobá štandardnému priestoru AdobeRGB (1998), môže byť tiež nazývaný ako „widegamutový monitor”.

** sRGB-monitor ….. monitor ktorého charakteristika (farebný priestor) sa zhoduje alebo sa podobá štandardnému priestoru sRGB (IEC 61966-2.1). Ak neni gamut monitora špecifiko-
vaný výrobcom, predpokladá sa práve sRGB.

Aby Správa farieb (a teda aj konverzia farebných dát) mohla správne fungovať, je treba poznať farebné vstupné i výstupné farebné priestory. Potrebné informácie o farebnom priestore vstupných dát alebo farebnom priestore výstupných periférií sa Správa farieb dozvie z ICC-profilu.

Potrebná úroveň správy a kontroly farieb sa líši od fotografa k fotografovi a od pracovného prostredia, v ktorom pracuje. V tejto sekcii vám poskytneme prehľad hardware a software produktov pre správu farieb a tvorbu farebných profilov pre vaše monitory, tlačiarne, skenery a digitálne fotoaparáty alebo odporúčania, ktorý hardware je pre vás ten najvhodnejší.

 V súvislosti s rozptylom digitálnej jedno-objektívovej zrkadlovky a zlepšením výkonu vysokokvalitných atramentových tlačiarní, rastúci počet fotografov a fotografických nadšencov začal retušovať svoje digitálne fotografie na počítači a tlačiť ich na profesionálnych tlačiarňach. Avšak, veľmi málo ľudí má zručnosti z oblasti color manažment potrebných na vykonanie kompletného podchytenia zhody tlačených farieb a farieb zobrazených na monitore.

osiahnuť perfektnú zhodu, vernosť farieb je veľmi náročný proces vyžadujúci profesionálne vybavenie. Chyby sú spôsobené rozdielmi v reprodukčných metódach farieb medzi výstupom na monitor a tlačiareň, a vzhľadom k rozporom vo vyjadrenom farebnom rozsahu. Nasledujúca časť sa zaoberá rôznymi postupmi a opatreniami pre použitie rady IPS monitorov, aby bola dosiahnutá taká vizuálna zhoda medzi tlačenou formou a monitorom, ako je to najviac možné.

O tlači Adobe RGB obrázkov: Správne zobrazenie Adobe RGB farebnej škály na monitore si vyžaduje, aby monitor mal zodpovedajúci farebný rozsah. Takmer všetky IPS monitory majú farebný rozsah, ktorý pokrýva väčšinu  Adobe RGB farebného priestoru. Okrem toho, ak farebná škála obrázku je nastavená na Adobe RGB, veľa odtieňov nezodpovie farebnej škále tlačiarne, tak majte na pamäti, že rozdiely budú na monitore dosť viditeľné.

Ako eliminovať farebné nezhody, odchýlky?

  1. Úprava okolitého svetla-Svetelný Zdroj / Osvetlenie miestnosti, kde pracujete a upravujete fotografie: Tlačené fotografie odrážajú periférne svetlo (okolité svetlo). Toto svetlo preniká do našich očí, čo nám umožňuje rozpoznať obraz. Z tohto dôvodu, svetlo odrazené od tlače videnej vonku so slnkom priamo nad hlavou bude vyzerať inak, než pri pohľade v interiéri v noci.
    Problém je, že monitory vytvárajú vlastné svetlo viac, než reflektujú odraz okolitého svetla. Vyžarované farby zostanú prakticky bez zmeny, bez ohľadu na zmeny v okolitom osvetlení. V praxi to vedie k rozdielom vo vzťahu medzi príslušnými farbami oproti tlači.

        SVETLO V PRACOVNI: Prvým krokom pre nastavenie zladenia displeja monitora a výtlačku, je čo najviac prispôsobiť okolité osvetlenie. Odporúča sa farebný index prevodu (CRI) žiarivky. Tieto žiarivky majú vysoké CRI hodnty (80 a viac), a sú k dispozícii v každom obchode s elektronikou. CRI je indikátorom farebnej vizualizácie pre lampu, s hodnotou vo výške 100 predstavuje vizualizáciu za štandardného osvetlenia (prirodzené svetlo, alebo slnečné žiarenie).
Pri takýchto lampách, zvážte zadováženie jednej s farebnou teplotu okolo 5000 K. Všimnite si, že farebná teplota svetla lampy sa môže líšiť od originálnej žiarivky, v závislosti na farbe krytu nad lampou.
Vonkajšie osvetlenie sa nenápadne mení z minúty na minútu v dôsledku zmeny počasia, dennej doby, a uhol dopadu do izby. Skúste použiť závesy a rolety na minimalizovanie tohto efektu. Odporúčame prevedenie farieb v noci za umelého osvetlenia

  1. Kalibrácia monitora

Úprava podmienok zobrazovania na monitore: po upravení okolitej svetelnosti, je čas na kalibráciu monitora, aby sa nastavili svetelné podmienky. Príklad použitého softvéru: ColorNavigator súčastne s IPS ColorEdge monitormi pre jednoduché, rýchle a presné kalibrácie. Okrem toho je potrebný senzor pre kalibráciu. Softver ColorNavigator podporuje nasledujúce snímače:

  • X-Rite Eye-One series, ColorMunki series, Monaco OPTIXXR series (DTP 94, DTP94B)
  • Data Color Spyder 2 and 3 series

Typický kalibračný softvér je poskytovaný s týmito senzormi.
Keď sa vizuálne zhodujú monitor a fotografická tlač, biely bod a jas monitora musia zodpovedať tomu na fotografickom papieri, na ktorom bude realizovaná tlač. Priložte papier tam, kde ho chcete porovnať body s monitorom, potom obidva porovnajte so zreteľom na biely bod a jas, ako je vysvetlené nižšie. Kalibrácie sú vykonávané na biely bod, jas a Gamma.

Kalibračné body:

[1] Biele miesta: Ako už bolo uvedené, belosť monitora by mala byť nastavená tak, aby bola čo najviac podobná farebnosti fotografického papiera pre tlač. Bele listy fotografického papiera možno merať priamo so softvérom, to umožňuje presnejšiu kalibráciu belosti monitora a jasu okolitého svetla, vrátane belosti papiera.

V takomto prípade, zistite teplotu farby fluorescenčnou lampy (napr., 5.000 K), a nastavte software na túto hodnotu. Ak sa belosť monitora mierne zmení na modrú po kalibrácii, znížte farebnú teplotu bieleho bodu, potom dajte znovu kalibrovať. Niektoré z Eye-One Series poskytujú funkciu merania okolitého svetla.

[2] Svetlosť: Úprava jasu nie je nutná pri použití funkcie merania bieleho bodu, ako je popísané v sekcii [1]. Ale v ostatných prípadoch, nastavenie jasu je nevyhnutné. S typickým monitorom, jas fotografického papiera pri pohľade v noci za umelého osvetlenia zodpovedá asi 80 – 100 cd/m2. Samozrejme, že sa bude meniť jas s počtom žiariviek a vzdialenosti od papiera. Na prvý raz, skúste kalibrovať do 80 cd/m2. Ak sa monitor zobrazí jasnejší ako papier, znížte jas nastavenia a prekalibrujte.

[3] Gamma hodnoty : Nastavte gamma hodnotu na 2,2 bez ohľadu na to, či je v počítači použitý Macintosh alebo Windows.

Kalibrácia monitora

Verná reprodukcia farieb na monitore je kritická a rozhodujúca. V rámci digitálnej práce, kontrola obrazu na monitore je stále bežnejšia. Pritom je samozrejme dôležité, aby monitor mohol správne reprodukovať farby. Monitory musia mať vynikajúcu reprodukciu farieb, plynulú gradáciu farieb, a správnu farebnú teplotu, jas a odtieň. Okrem toho je nevyhnutné, aby používané monitory stále udržiavali tieto vlastnosti.

Monitory by mali byť kalibrované pravidelne. Ak chcete získať čo najviac z vášho monitora, kalibrácia je dôležitá. Keď je monitor prvýkrát používaný, nie vždy vykazuje správne vlastnosti. Najprv musí byť kalibrovaný, aby spĺňal požiadavky na užívateľské prostredie a a účel, na ktorý má byť používaný. Ak sa monitor používa dlhšiu dobu, môže sa farebný displej časom meniť. Monitor, ktorý mal správnu reprodukciu farieb, môže postupne strácať tieto vlastnosti. Na kompenzáciu týchto zmien sa odporúča, aby bola kalibrácia vykonávaná pravidelne. Ak sa monitor zavádza do pracovného procesu, je kalibrácia potrebná asi raz týždenne, kým sa displej stabilizuje.

Potom je vhodné kalibrovať ho raz za mesiac. Vzhľadom k prísnym požiadavkám na farby, je dôležité používať systém kontroly riadenia, ktorý optimalizuje farebný výsledok na monitore.

2

Softvérová kalibrácia

Softvérová kalibrácia je, keď meriate vlastnosti monitora a vykonávate zmeny vo vnútri počítača na základe výsledkov týchto meraní tak, aby po úprave výstupu bolo správne zobrazenie farebnosti na monitore. Toto je metóda všeobecne používaná pri kalibrácii softvéru. Ak je táto metóda používaná, gradácia od každej farby je obmedzená na 256 úrovní. Dáta k priblíženiu sa k cieľovej farbe musia byť vybrané z týchto 256 úrovní, takže množstvo farebných tónov pre zobrazenie je obmedzené. Avšak, prínos tejto metódy je, že každý monitor možno kalibrovať, a to nielen monitory, ktoré podporujú hardvérovú kalibráciu.

Hardvérová kalibrácia

Hardverová kalibrácia je metóda úpravy farieb priamo v nastaveniach vo vnútri monitora.  Softvér, ktorý je súčasťou ColorEdge monitorov, túto metódu používa. Pri použití tejto metódy nie je výstup z grafickej karty ovplyvnený, takže nedôjde k obmedzeniu v gradácii farieb, čo umožňuje maximalizovať schopnosti monitora na dosiahnutie veľmi presnej kalibrácie. Monitor, ktorý je vybavený look-up tabuľkou s 10 bit alebo viac pre každú farbu je odporúčaný pre hardvérovú kalibráciu.

Všetci profesionálni fotografi vyžadujú vysokú mieru zachovania vernosti farieb. Správa farieb pre fotografovanie je nevyhnutnou súčasťou práce s digitálnym obrazom. Od zachytenia obrazu, cez editáciu na obrazovke,až po obrazový výstup. X-Rite a DataColor riešenia kontroly farieb tento proces zjednodušujú pre fotografov každej profesionálnej úrovne tak, aby dosiahli konzistentú a čo najvernejšiu farbu po celej ploche svojho fotografickéhop pracovného priestoru. Bez ohľadu na to, aké sú vaše konkrétne potreby správy farieb , X-Rite a DataColor fotografické riešenia šetria čas, úsilie a peniaze. A vy dostanete požadované farebné výsledky od zachytenia cez editáciu až po výsledný výstup na tlači.

 

 

X-Rite

ColorMunki Design

ColorMunki Design je riešenie pre farebnú inšpiráciu a tvorbu, s ďalšími nástrojmi pre riadenie farebnosti. Idelne pre designové a reklamné agentúry, korporátnych designérov a návrhárov na volnej nohe. ColorMunki Design obsahuje robustné nástroje pre tvorbu palatiek, a ďalej nástroje na profilovanie monitora, projektora a tlačiarne.

14

ColorMunki Photo je riešnie farebnej kontroly pre presné zladenie výstupu monitora a tlače s nástrojmi pre komunikáciu a ďalšiu tvorbu farebnosti. ColorMunki Photo obsahuje nástroje pre profilovanie monitoru, projektoru a tlačiarne, a ďalej DigitalPouchTM Image Transport a Photo ColorPicker.

ColorMunkiTM Photo bol vyvinutý s prispením profesionálnych fotografov ako všestranné, užitočné a spoľahlivé riešenie, ktoré vám umožní jednoducho, rychle a lacno zladiť farebnosť monitora a tlače. Toto all-in-one riešenie kombinuje výkon s jednoduchosťou a prenesie fotky z monitoru na papier presne, jednoducho

Eye-One Pro

Spektrofotometer spoločne so sofware Eye-One Match nakalibrujete monitory, skenery, tlačiarne, digitálne fotoaparáty alebo digitálne projektory.

ProfileMaker 5

ProfileMaker je software, ktorý pomáhá vytvárať veľmi kvalitné, spoľahlivé a prispôsobiteľné ICC profily.

Slovník pojmov

– Farba

Tento výraz má v slovenskom jazyku širšie možnosti využitia – v správe farieb a kolorimetriu možno zúžiť význam pojmu “farba” na 2 prípady: a) vizuálny vnem, ktorý vzniká v mysli pozorovateľa a je vyvolaný dopadom viditeľného svetla do zrakového orgánu. b) formálny zápis obrazovej informácie matematickým spôsobom pre účely výpočtu,prenosu a uchovávanie obrazových dát v oblasti spracovania digitálneho obrazu.

– CMS (Color Management System)

Všeobecné označenie pre “systém správy farieb” aké sa používajú obvykle pri spracovaní obrazových dát. Technológia správy farieb má za úlohu prevádzať farebná dáta ich aktuálneho farebného priestoru do cieľového farebného priestoru (napr. monitor, tlačiareň),kde majú byť dáta reprodukované tak, aby zostal zachovaný ich pôvodný farebný zmysel a význam pri pozorovaní človeka.

– ICC (International Color Consortium)

Organizácia založená roku 1993 ôsmich spolocnostami za úcelom vytvorenia otvoreného systému pre správu farieb v oblasti digitálneho spracovania obrazových dát. Hlavným zakladajúm iniciátorom bola spoločnosť Apple Computer a prvotnou požiadavkou bolo vytvorenie takého štandardu,ktorý by pre používateľov fungoval nezávisle na použitom operačnom systéme či výrobcovi periférie, softvéru a pod.

– ICC profil

Počítacový súbor (koncovka. ICC,. ICM) obsahujúci dáta pre charakterizáciu reprodukčných vlastností konkrétneho zariadenia, alebo vo všeobecnejšom zmysle popis farebného priestoru. Takýto súbor je využívaný na komunikáciu medzi aplikáciami so správou farieb na báze ICC štandardu.Ak nemáme na opis konkrétnej periférie (napr. LCD monitor s určitým nastavením) príslušný ICC profil, potom figuruje taký monitor v správe farieb ako “neznáme zariadenie” a reprodukcia farieb na takom zariadení môže byť potom nespoľahlivá a problematická.

– sRGB (IEC 61966-2.1)

Farebný priestor “Štandard RGB” revidovaný v rokoch 1971 – 1996 kedy bol po dohode so spoločnosťou HP a Microsoft zavedený ako najrozšírenejší farebný priestor pre všeobecné použitie v oblasti osobných počítačov. Účelom tohto štandardu bolo stanoviť jednoznačné zázemie pre komunikáciu o farbách v prostredi Internetu a medzi aplikáciami a súborovými formátmi bez podpory novo vzniknutého štandardu ICC, ktorý predpokladá opis vlastného farebného priestoru pre každé zariadenie. Koncepcia sRGB sa opiera hlavne o TV štandardy a typické vlastnosti v tom čase bežných CRT obrazoviek a zároveň jasne vymedzuje pozorovacie podmienky za ktorých je obraz na bežnej CRT obrazovke vnímaný. V súčasnosti je naprostá väcšina aplikácií v situácii keď nemôže využiť ICC profil lebo správu farieb predpokladá na všetkých potrebných miestach tento predvolený farebný priestore sRGB.

– AdobeRGB (1998)

Farebný priestor zavedený spoločnosťou Adobe Systems v roku 1998 vznikol pre účely tlačového priemyslu, kde je nutné konvertovať všetky nasnímané obrazové dáta RGB do obvyklých tlačových priestorov typu CMYK. Účelom bolo nájsť taký RGB priestor, ktorý by týmto požiadavkam v pokrytí farieb tlačového procesu vyhovoval lepšie ako dovtedy používané priestory ako sRGB (IEC 61966-2.1). AdobeRGB dobre vychádzal v ústrety aj novému odboru digitálnej fotografie, takže bol následné prevzatý aj do tejto oblasti.

– Gamma

Označenie konkrétneho typu Gradačnej krivky (prenosovej charakteristiky), ktorej tvar aj priebeh je úplne jednoznačne určený jednočíselnou hodnotou exponentu “gamma” v moc-ninovej funkcii.Hodnota tohto exponentu gamma priamo vyjadruje mieru prehnutie gradačnej krivky a môže nadobúdať kladné hodnty, ktoré zvyčajne pri monitore neprevyšujú úroveň 3,0.Ak má Gradačná krivka výrazne odlišný priebeh od tejto mocninovej funkcie, potom nejde o krivku typu Gamma.

– Farebná teplota bieleho svetla (teplota chromatickosti)

Tento pojem slúži na jednoduchú charakteristiku tzv bieleho svetla, ktoré nadobúda odlišných tonálnych variantov od subjektívny “teplé biele” až po “studenú bielu” a úzko súvisí s Plančkovou interpretáciou fyzikálnej teórie absolútne čierneho telesa (publikované 1900).Konkrétny charakter bieleho svetla na uvedenej stupnici je v rámci tejto teórie úplne jednoznacne určený iba jedinou hodnotou – teplotou absolútne čierneho telesa v Kelvinoch. Hoci sa sa reálne zdroje svetla (LCD monitory) veľmi líšia od teórie absolútne čierneho telesa, napriek tomu sa tychto Kelvinových hodnôt veľmi často používa pre jednoduché vyjadrenie ako komunikáciu o charaktere bieleho svetla. Možnosti tohto “jednočíselného” popisu bieleho svetla sú dosť obmedzené a preto sa v kolorimetrii používajú štandardne presnejšie spôsoby vyjadrenia farebného nádychu svetla (napr. súradnice CIExy), ktorými možno popísať biele svetlo trebars so zelenkavým alebo purpurovými nádychom, čo pomocou hodnoty v Kelvinoch nie je možné.

– Biely bod (White Point)

Označenie pre “jasový vrchol” gamutu, teda farbu, ktorá v konkrétnom farebnom priestore dosahuje najvyššiu úroveň jasu. Biely bod je určený hodnotou jasu a farebnou teplotou v Kelvinoch (resp.súradniciach CIE x, y). U tlačového výstupu CMYK je Biely bod určený bielym potlačovaným podkladom a u RGB-monitoru sa potom viaže na maximálnu úroveň vstupného signálu pre všetky 3 kanály R, G, B (v 8-bitovom signále sa jedná o príkaz R=255,G = 255, B = 255).Súradnice Bieleho bodu sú povinným údajom v ICC profile každého reprodukčného zariadenia a preto tiež každá štandardná kalibrácia monitora vyžaduje zadanie alebo zmera-nie hodnoty Bieleho bodu.

– Gamut

Pomyselné teleso, ktorým je v trojrozmernom farebnom priestore vymedzený rozsah farieb reprodukovateľný konkrétnym zariadenim za aktuálnych podmienok. Môže tiež vyjadrovať rozsah farieb obsiahnutých v konkrétnej fotografii a pod. Grafické znázornenie gamutu v 3-rozmerné podobe je technicky náročné a preto sa bežne stretávame s 2-rozmernou interpretáciou, kedy sa jedná o “priemet gamutu” do zvolenej roviny.Znázornenie gamutu pomocou 2-rozmerného priemetu má však obmedzenú informačnú hodnotu.

– Widegamut (rozšírený gamut)

Neoficiálny výraz pre označenie gamutu monitora, ktorý výrazne presahuje rozsah gamutu bežného CRT-monitora (resp. priestor sRGB). Typickým produktom patriacim do kategórie “widegamut” sú všetky monitory ktorých rozsah farieb je blízky priestoru AdobeRGB (1998) alebo širšie. Ak nie je pri monitore gamut nijak špecifikovaný, predpokladá sa že spadá do kategórie priestoru blízkych štandardu sRGB (IEC 61966-2.1).

– Trichromatický súradný systém RGB

Najčastejšie používaný matematický model pre základný popis vnímania farieb ľudským zrakovým orgánom s dominantnou citlivosťou v 3 pásmach -červená (R), zelená (G), modrá (B).Medzinárodné bolpre účely Kolorimetrie štandardizovaný komisiou CIE roku 1931. Veľmi rýchlo sa ujal pre dostatočne presné výsledky pri použití pomerne jednoduchých výpočtov. Hoci má tento historický model z dnešného pohľadu isté obmedzenia, je stále základným prvkom vo väcšine moderných aplikácií pre kolorimetrické výpočty, kalibrácie, profilácie a pod. O tento model sa opiera aj CMS podľa špecifikácie ICC.

– Hardvérová kalibrácia (HW-kalibrácia)

Kalibračný postup, pri ktorom všetky nastavenia potrebných parametrov sú realizované výlučne na kalibrovanom zariadeni. Dosiahnuté hodnoty nastavenia sú teda nezávislé (alebo takmer nezávislé) na zvyšku reťazca. U monitorov kalibrovaných týmto spôsobom sú ich reproduktívne vlastnosti nezávislé na pripojenom počítači, grafickej karte a pod (predpokladá sa stabilný videosignál). HW-kalibrácia s výhodou využíva plnú kapacitu videosignálu pre prenos obrazových dát z aplikácie cez grafickú kartu a prednostne sa využíva u všetkých vyšších modelov grafických monitorov (napr. rada EIZO CG-ColorGraphic/ColorEdge a NEC SpectraView)

– Softvérová kalibrácie (SW-kalibrácia)

Kalibračná metóda využívajúca softvérovú úpravu dát predradený pred vstupom reprodukčného zariadenia, typ. úprava dát v LUT na grafickej karte pred odoslaním na vstup monitora. Táto koncepcia vznikla ako nevyhnutná potreba v čase začiatku digitalizácie publikačného priemyslu a vzniku CMS, pretože vtedajšie analógové CRT-monitory maly len obmedzené možnosti pre použitie čistej HW-kalibrácie. Postup SW-kalibrácie možno použiť i u zariadení ktoré dovoľuje plnú HW-kalibráciu a oba postupy možno tiež kombinovať. Zásadnou nevýhodou SWkalibrácie je často výrazný a deštruktívny zásah do zobrazovaných dát kedy v dôsledku celočíselnej digitálnej matematiky musí na grafickej karte nevyhnutne dôjsť k ochudobňovaniu dát odosielaných z aplikácie do monitora.

– LUT (Look-Up Table / vyhľadávacie tabuľka)

Pojem prevzatý z matematiky sa v zobrazovacej technike týka najmä úpravy videosignálu na grafické karte a v LCD monitoroch.Vyhľadávacia tabuľka definuje jednoznačný ekvivalent výstupnej hodnoty pre každú hodnotu vstupného signálu a tým určuje prenosový vzťah medzi vstupom a výstupom. Informačná kapacita týchto tabuliek sa obvykle vyjadruje pomocou číselného údaju tzv”bitovej hĺbky “(napr. 8-bit, 10-bit).V celom zobrazovacom retazci sa dnes často vyskytuje aj niekoľko LUT, ktoré sa súčasne podieľajú na charaktere a kvalite výsledného zobrazenia.

– GUI (Graphic User-Interface)

Medzinárodne používaná skratka pre “grafickú časť užívateľského rozhrania” s ktorej pomocou sa dnes štandardne ovládajú počítačové aplikácie a iné softvérové produkty. Bežnou súčasťou GUI sú napr ovládacie prvky ako tlačidla, posuvníky a pod.

%d bloggers like this: